Bella bellissima Perugia

Prečítajte si, ako sa nám darilo na našej prvej zahraničnej predajnej akcii, v nádhernej Perugii v Taliansku, na festivale Fiera dei Morti…

Čím začať… Históriou Perugie? Tým, ako znie taliančina? Ako nakupujú Taliani? Kvalitou pizze? Bude to z každého rožku trošku… 🙂

Bratislava je jedným z partnerských miest Perugie a boli sme oslovení, či sa nechceme zúčastniť festivalu Fiera dei Morti, jedného z najznámejších predajných trhov v oblasti Umbria a prezentovať našu tvorbu a naše výrobky. Koná sa vždy v termíne 1. – 5. novembra. Dlho sme nerozmýšľali – videli sme v tom úžasnú príležitosť overiť si, ako na naše farebné výrobky zareagujú talianski návštevníci a spoznať domácich výrobcov a predajcov. A dôležitým faktorom pri rozhodovaní bol fakt, že v Taliansku sme ešte nikdy neboli… 🙂

Neodrádzala nás ani vzdialenosť od Bratislavy – 1100 km, ani vyššie náklady na ubytovanie a stravu. Skôr sme mali dilemu – ktoré výrobky z nášho sortimentu si zobrať? Viac hodvábu, alebo viac bavlnených vecí? Zobrať aj vankúše a obrusy, alebo stačia nákrčníky a hodvábne šatky a šály? Ako nastaviť ceny? Budú nám Taliani rozumieť?

Nakoniec sme to nechali na intuíciu a povedali sme si, že zoberieme všetko, čo vojde do auta… Samotná cesta prebehla bez problémov a po 10,5 hodinách jazdy nás privítala Perugia…

A aká je? Jednoducho úžasná, nádherná, fascinujúca! Plná histórie, úzkych uličiek, zaujímavých výhľadov a zákutí. Je známa výrobou čokolády, vynikajúcim džezovým festivalom a samozrejme, ak ste fanúšikom talianskej gastronómie, v Perugii si prídete na svoje… Syry, olivový olej, fantastické červené vína, pizza, najlepšie kapučíno na svete… História Perugie siaha až do obdobia Etruskov, k najznámejším pamiatkam patrí katedrála San Lorenzo z 15. storočia, Palazzo dei Priori – sídlo cechov, Národnej galérie a radnice, fontána Maggiore, postavená v 13. storočí, Arco Etrusco – etruský oblúk, postavený v 3. storočí pred n.l., jedna zo siedmych brán do starovekej Perugie a Rocca Paolina – pevnosť v meste.

Predajné stánky sa tiahnu pozdĺž celej dĺžky hlavnej ulice Corso Pietro Vannucci a stánky partnerských miest boli na dvoch námestiach – Piazza Giacomo Matteotti a Piazza IV Novembre. Náš stánok bol práve v srdci Perugie, na námestí 4. novembra, hneď vedľa fontány Maggiore. V stánkoch talianskych predajcov a výrobcov ste našli všetko – od ručnej vyrezávaných varešiek a misiek z olivového dreva, cez tkané koberce, syry, čokoládu a vína od lokálnych výrobcov, rôzne oblečenie, až po kaktusy a rastliny od výmyslu sveta. 🙂

Tak ako u nás, na predaj ako taký majú vplyv dve základné veci – počasie a návštevnosť. Čo sa týka počasia, predsa len, bol november a aj keď sa Perugia nachádza geograficky oveľa južnejšie, ako Bratislava, v noci boli teploty len okolo 10°C. Cez deň bolo ale príjemne a slnko ešte stihlo ponúknuť návštevníkom dosť príležitostí na pokojné prechádzanie po uliciach a popri stánkoch. Z piatich predajných dní pršalo len chvíľu v piatok a najväčší dážď sa spustil až v posledný predajný deň – v nedeľu poobede.

A čo sa týka samotnej návštevnosti – je to termín mimo hlavnej turistickej sezóny, takže gro návštevníkov tvorili domáci – buď samotní obyvatelia Perugie, alebo ľudia z blízkeho okolia. Veľa návštevníkov bolo aj zo vzdialenejších oblastí Talianska, prišli si pozrieť mesto a popri tom si prešli aj predajné stánky. Keďže termín akcie je dátumovo presne daný – to znamená, že sa neprispôsobuje víkendu, ako to je na Slovensku – dôležitým faktorom návštevnosti je to, koľko dní počas akcie je pracovných a koľko voľných. A ten rozdiel v návštevnosti bol naozaj veľmi veľký – počas pracovného dňa bolo návštevníkov naozaj málo.

Ako Taliani nakupujú? Asi ako ľudia všade na svete – ak sa im niečo zapáči, jednoducho si to kúpia, bez ohľadu na to, koľko to stojí, proste to chcú a basta. Potom sú návštevníci, ktorým sa niečo páči, chcú to, už tušíme, že to určite kúpia, ale už z princípu chcú „sconto“ – zľavu… 🙂 A potom sú návštevníci, ktorým sa to veľmi páči, ale asi naozaj zvažujú, či to naozaj potrebujú a či si to môžu dovoliť. Ale všetci, ktorí sa zastavili pri našom stánku – bez ohľadu na to, či si niečo kúpili, alebo nie – boli milí, usmievaví, zaujímali sa odkiaľ sme, z akých materiálov sú naše výrobky vyrobené, pýtali sa na podrobnosti. My po taliansky nevieme, ale s angličtinou nebol žiadny problém, dohovorili sme sa aj so „skôr narodenými“ :). A ak náhodou niekto nevedel po anglicky, vždy – ale úplne vždy – mal snahu sa s nami dohovoriť, aj keď rukami a nohami 🙂

Čo dodať na záver? Sme nesmierne vďační za túto skúsenosť! Nešli sme do Talianska s veľkými očami, od dlhoročných účastníkov sme mali veľa informácií, mali sme viac-menej jasnú predstavu, do čoho ideme. Nešli sme robiť veľký „biznis“. Chceli sme si užiť Taliansko, spoznať ho, spoznať ľudí, zistiť akí sú. Je to úžasná a veľká krajina. Taliani – aspoň v tej oblasti, kde sme boli – sú neskutočne pozitívne naladení. Taliančina je nádherná, spevavá, plná emócií, keď na námestí telefonuje Talian, je ho celé námestie, keď sa na tom námestí koná svadba, počuť to v celej Perugii.

Tak, ako som to už písal na inom mieste, máte pocit, že ľudia sú totálne v pohode, oveľa viac sa usmievajú, nestretli sme sa s nervnými predavačmi, obchodníkmi, čašníkmi, taxikármi, obyvateľmi, všetci sú ochotní Ti pomôcť, poradiť, obslúžiť Ťa. Viem, že sa to nedá zovšeobecňovať na celé Taliansko, ani by som nechcel, aby to vyznelo ako óda na ideálnu krajinu – pretože taká naozaj neexistuje – ale my sme z tých ôsmych dní strávených v Perugii mali úžasný pocit…

Ahaáá, skoro som zabudol – pizza…  Škoda slov, choďte vyskúšať! 🙂